Za siedmimi horami a siedmimi dolinami ležalo malé kráľovstvo menom Slovensko. Neľahká doba zastihla tento kraj. Moloch moru sa vkrádal z dediny do dediny a ohavní židojaštery brázdili ulicami miest. Pospolitý ľud pomaly strácal vieru v lepší zajtrajšok. Bolo to práve v tomto čase, keď z vôle ľudu kráľ, hlava pomazaná, vyhnal všetkých intrigánskych učencov z dvora. Nepotreboval ich, pretože on a jedine on načúval hlasu božej prozreteľnosti. Povolal majstrov, a tí v plnej zbroji bielym vápnom označili dvere obydlí možných chorých . Udatni veľmoži v čele božích bojovníkov urputne kántrili židojašterov, zatiaľ čo mestská stráž zatýkala všetkých neprajníkov kráľovského úradu. Celá krajina horela plameňom fanatizmu. A tak sa aj stalo.
Dodnes starci a starenky stoja v dlhých radoch, aby posledným výdychom vyjadrili poklonu všemocnému monarchovi.
Zazvonil zvonec a slovenskej rozprávke žiaľ nie je koniec.
Celá debata | RSS tejto debaty